reklama

Mohol tu byť

Mohol tu byť, bola som pripravená poskytnúť domov ďalšiemu dieťaťu. Mal pripravenú postieľku, kočiarik, vaničku, hračky. Ale nie je tu. Je v detskom domove a tam s ním majú problém!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)
Obrázok blogu

Bola som profesionálnym rodičom. (Prvým profirodičom v Košickom kraji.) Detský domov sa ma pokúšal zbaviť, ale v decembri 2008 (po päť a pol roku) okresný súd vyriekol rozsudok: okamžité skončenie pracovného pomeru Detského domova Košická Nová Ves so mnou v marci 2003 je neplatné!

Navštívila som vtedy riaditeľa UPSVaR-u Košice a požiadala som ho o sprostredkovanie dohody a mimosúdneho vyrovnania s DeD. Navrhovala som, aby sa DeD neodvolal, lebo s tak diletantsky urobeným „okamžitým rozviazaním pracovného pomeru“ nemal nádej na úspech, len by to natiahlo čas a zvýšilo by môj ušlý príjem. Bola som ochotná podstatne ustúpiť. Nepodarilo sa! Detský domov sa odvolal, samozrejme bezúspešne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v júli 2009. Čím vznikli domovu ďalšie zbytočné výdavky.

Detský domov zaujal voči mne pozíciu mŕtveho chrobáka. Až po výzve mojej advokátky v októbri „obžil“. Pozvali ma „v súvislosti s nástupom do zamestnania ......................................................

Akosi im zase nedošlo, že som stále ich zamestnanec!

Riaditeľka zablahoželala mojej advokátke k víťazstvu na súde. Akoby to bol športový zapas medzi ich a mojou advokátkou. Akoby sa to mňa a detského domova, teda jej, ani netýkalo! Vraj nevedeli, nedostali rozhodnutie krajského súdu. Evidentne klamala, lebo od tej chvíle mi prestali posielať 1000 Sk mesačne. Predbežným rozhodnutím súdu mali totiž určené platiť mi mesačne 1000 Sk (resp. 33,20 €).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom pani riaditeľka nám dala prednášku o zmene zákona a že teraz majú prednostne ísť do profesionálnej rodiny malé deti, akoby som to nevedela, a teda že mi dajú poldruharočného chlapčeka. Teraz je v krízovom stredisku a akonáhle ho dostanú do domova, bude môj. Neverila som vlastným ušiam - presne to som chcela! Asi som to nemala vysloviť! Keď som súhlasila, klesla im všetkým brada.

A potom bolo všetko inak. (Plat mi však začali týmto dňom posielať. V zmysle rozsudku bola ich zamestnancom nepretržite a dlhujú mi ušlý plat od 1.4.2003!)

Ako sa neskôr ukázalo, pani riaditeľka sa nehanbila zase klamať. Chlapček vraj do domova nepríde, ide rovno do pestúnstva. Preto mi namiesto jedného malého ponúkli dvoch „prerastených“ školákov: 9 ročného prváka a 12ročného tretiaka obaja zo špeciálnej školy! Vraj veľmi potrebujú rodinu! Iste, všetky deti z domova potrebujú rodinu, ale či akurát moju!? Z viacerých dôvodov to nepovažujem za dobré pre tie deti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opäť sa mi vyhrážali rozviazaním pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ak do 3 dní deti neprevezmem. Akoby to bol balík, ktorý jednoducho prevezmete a je Váš, akoby zákon priamo nehovoril, že ...........

Neprevzala som, detský domov si najal iného advokáta – ktovie prečo? – a ten mi pred Vianocami napísal, že „pracovná zmluva je všeobecne záväzný právny predpis... a takéto dôvody sú právne irelevantné....(jeho)mandant je plne si vedomý povinností...a tieto je pripravený splniť za podmienky, že v lehote do 3 dní v písomnej forme akceptujem prevzatie ponúkaných detí. „

Odpovedala som do 3 dní, že ak toto považujú za dobré riešenie, neostáva mi iné, než ho akceptovať. V zmysle zákona ........................

SkryťVypnúť reklamu
reklama

a očakávala som, že Nový rok začnem s tými deťmi. Rozmýšľala som, kam dám 2 postele, písací stôl, ...

Ale nič sa nedialo.

Potom som sa v novinách dočítala, že v detskom domove je chlapček, ktorý mal byť u mňa! Že prišiel z krízového centra 31.12.2009, má jeden a pol roka...mohol prísť hneď ku mne, ale detský domov nehodlal naplniť rozsudok súdu!

A tiež sa stalo, že naša bývalá dobrovoľníčka, ktorá absolvovala prípravu na profesionálneho rodiča, oslovila aj „môj“ detský domov so žiadosťou o miesto. Dozvedela sa, že miesto majú, ale „musia vyriešiť Lorenzovú!“

A tak si na mňa vo februári spomenuli.

Predvolali ma neodkladne na doriešenie pracovno-právnych vzťahov. Vraj keď som akceptovala tých dvoch chlapcov, mali by sme dohodnúť termíny interakcií.

Áno, akceptovala som, ale vtedy bola situácia iná! Vtedy ste nemali malé dieťa ale teraz máte v domove dieťa do 3 rokov a teda trvám na tom, aby mi dali také dieťa, ktoré má byť prednostne umiestnené v rodine, ako mi pani riaditeľka 15.10. vysvetlila!

Tak to že mi nedajú, lebo je vážne choré!

Tak teda mi bolo jasné, a týmto nesporne dokázané, že oni sa ma chcú zbaviť a pre ten prípad, že mi malé dieťa nedajú, mala som pripravený návrh dohody o rozviazaní pracovného pomeru.

Vzhľadom na to, že napriek tomu, že máte v domove od 31.12.2009 dieťa do 3 rokov, ktoré má byť v zmysle zákona prednostne umiestnené v rodine, ako ste aj potvrdili na našom stretnutí 15.10.2009, avšak doteraz mi nebolo napriek tomu ponúknuté do PNRS a vzhľadom na Váš doterajší prístup a jednanie so mnou, ktoré považujem za šikanujúce a diskriminujúce, navrhujem rozviazanie pracovného pomeru dohodou ku dnešnému dňu 8.2.2010.

Podpísali ho!

Čo k tomu dodať!?

Ich vôľa zbaviť sa ma prekonala proste všetky prekážky...

Keď už „vyriešili Lorenzovú“, hľadali záujemcov o uvoľnené miesto profesionálneho rodiča. Zaujímavé je, že nemali „ešte konkrétne deti“, takže tá špeciálna ponuka detí bola výlučne pre mňa. Ak nie ja, už tak preveľmi tí dvaja chlapci nepotrebujú rodinu.

Chlapča je v domove a detský domov s ním má problém: všetky deti idú do školy, a kvôli tomuto malému tam musí byť celý deň dozor!

Pýtam sa:

Je UPSVaR impotentný či spolupáchateľ?

Pridelili dieťa ako zdravé? Že nevedeli, že je choré? Mali vedieť!

Prečo vážne choré dieťa neumiestnili do špecializovaného zariadenia s odborným zdravotníckym personálom, ktorý je k dispozícii celý deň (Detský domov na Hurbanovej ulici v Košiciach? A ak mali za to, že je zdravé, prečo nedohliadli na to, aby z krízového centra išlo rovno ku mne, keď už ma aj tak platili! Alebo zo štátneho krv netečie?

Iste, nie je to tunel rozmerov nástenkového tendra, ale ak by sa niekomu zosobnil, nebolo by to až tak málo! O tieto štátne – to jest naše – peniaze sa síce nikto neobohatil, ale niekoho ochudobnili – toho malého chlapčeka ochudobnili o normálny život v rodine. Mohol byť v normálnom prostredí, chodiť do parku i na nákupy.

Po 10 rokoch, 7 mesiacoch a 7 dňoch som teda definitívne prestala byť profesionálnym rodičom. Z toho len 3,5 roka som mala doma deti, potom som sa 6 a pol roka súdila!

Chcela som ešte poskytnúť domov nejakým deťom, nebavilo ma však brať plat za ničnerobenie a čakať na nejaký nový podraz detského domova.

Ešte však nie je koniec:

Dnes malo byť na súde konanie o náhrade ušlej mzdy. Nekonalo sa! Protistrana sa ospravedlnila a nekonečný príbeh pokračuje.

Zároveň podávam sťažnosť na konanie domova na Ústredie PSVaR. Možno im konečne nebude ľahostajné ako sa narába s peniazmi ale s ľuďmi!

Eva Lorenzová

Eva Lorenzová

Bloger 
  • Počet článkov:  51
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mamou biologických aj prijatých detí, pracujem v OZ DOMOV V RODINE, ktoré združuje profesionálne rodiny a pomáha a podporuje všetky formy náhradného rodičovstva. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu